Some people go shopping to Paris, some to Ludhiana (India).

Autor: Pavol Griač | 12.1.2014 o 18:11 | (upravené 21.1.2014 o 15:14) Karma článku: 6,63 | Prečítané:  464x

Taká normálna nedeľa. Laické intro do textilného priemyslu Indie.  Pracovný týždeň v Indii má 6 dní. Robíme od pondelka do soboty, voľno v nedeľu. Každý týždeň. Niekedy nám zamestnávateľ povie, že vlastne robíme aj v nedeľu, aby sme si nahradili nejaký deň voľna keď je sviatok. Kto nepríde bude mať strhnutú mzdu za dva dni práce. Komu sa nepáči, môže odísť. Aj tak nám dekan fakulty povie  na každom stretnutí, že sme neschopní, neochotní pracovať, nezaslúžime si tu byť a môžu nás hocikedy vymeniť.

V novembri sme robili dve nedele po sebe (teda nerobili, museli sme ísť do práce sedieť v nej, tváriť sa že na nič nemáme čas aby sa nikto nič nepýtal). 20 dní v kuse. Pre akéhokoľvek zamestnávateľa na Slovensku môžem len povedať,  že tento systém má zdrvujúce následky na morálku zamestnancov a efektivitu práce (o rodinnom a sociálnom živote už ani nehovoriac, ale to tu nikoho aj tak nezaujíma).

Tváriť sa je tu dôležité. A povedať že niečo spravím. Aj keď to nemám v úmysle spraviť, neviem to a vlastne ani nechápem čo sa odo mňa žiada. Schopnosť zamestnanca povedať „Áno, spraví sa, vybaví sa, nie je problém. ", je prvoradá a vlastne to čo každý dobrý zamestnávateľ vyžaduje. Väčšinou nezáleží na tom či to "SAMO" alebo "SATO" spraví za hodinu, o týždeň, alebo vôbec.

Univerzita v ktorej pracujem je lokalizovaná na diaľnici. Hlavný vchod do areálu je asi 4 metre od okraju jazdných pruhov. Koncept indických diaľnic je odlišný od tých slovenských, ale predsa len...opustiť areál a ihneď byť oviaty prachom a neustálym trúbením kamionóv je na nezaplatenie

Bývať v Indii na diaľnici a mimo mesta má svoje nevýhody. Hluk, smog a nuda. Na hluk som si zvykol, na smog nie a s nudou sa snažíme niečo robiť.  Nakupovať oblečenie a zrelaxovať chodíme do mesta Ludhiana vzdialené asi hodinu a pol po diaľnici (60 km).

Ludhiana s počtom obyvateľov 1,6 milióna patrí medzi najznečistenejšie indické mestá. Mesto na severe Indie je známe svojím textilným priemyslom v poľnohospodárskom štáte Punjab. Nikdy som tu nestretol turistov, nemajú dôvod sem chodiť.

Ludhianu môžem pokojne označiť za jedno z mojich najneobľúbenejších miest aké som v Indii navštívil.

Najhoršie je, že smog sa dá všade vidieť a neexistuje spôsob ako ho nedýchať. Bezmocnosť. Napriek tomu sa sem vždy rád vraciam.

 

slumy.jpg

Po príchode mesta vás vítajú všade prítomné slumy s robotníkmi, ktorí pracujú v textilnom priemysle a snažia sa vám niečo predať.

 

Idem so svojím kolumbijským kamarátom Jorgom, ktorý je nadšený kupujúci fake-ového oblečenia. Stále si myslíme a nahovárame, že ideme vlastne kupovať originály. Niečo tak aspoň na prvý pohľad zabalené a pred prvým opratím vyzerá. Pred pár týždňami som sa stretol s manželom kolegovej sestry (niečo ako kamarátovho koňa bratranec) a ten mi zrútil aj posledné ilúzie o textilnom priemysle v tomto meste (a v Indii).

 

kriket3.jpg

Nedeľná pohodička na krikete.

 

"Všetko sú faky, všetko okrem toho, čo sa dá kúpiť v originálnych značkových obchodov firiem." Podotýkam, že v týchto obchodoch je tovar porovnateľný alebo drahší ako v Európe. "Môže to byť ešte kradnutý alebo pašovaný tovar, ktorý sa dá kúpiť lacnejšie bez záruky, ale to sa stáva málokedy."

Jeden z problémov rozvojových krajín - väčšina kvalitného tovaru, ktorý sa v ich krajine vyrobí sa nikdy nedostane na ich trh. Ľudia si to jednoducho nemôžu dovoliť.

 

bezdomovec.jpg

Hendikepovaní bezdomovci plaziaci sa po zemi so šľapkami na rukách je v Indii celkom častý výjav. Ľudia nemajú peniaze si zaplatiť zdravotnú starostlivosť ani pomôcky ktoré im uľahčia život.

"Ľudí cestujúcich do Himalájí, kupovať ručne urobené mikiny, košele, yoga gate a fairtrade výrobky, ubezpečujem, že žiadne oblečenie nie je vyrobené v Nepáli a už vôbec nie v Tibete. Ani 100% yak vlna neexistuje. Všetko sa vyrobí v Indii, alebo v Bangladeshi a potom sa distribuuje do hôr."

Keď toto všetko hovorím Jorgovi v autobuse aj tak ma nepočúva. On počúva málokedy, alebo nerozumie. Väčšinou aj tak pochopí presný opak toho, čo mu chcem v danej chvíli povedať.

Asi každé mesto v Indii je notoricky známe svojou zlou a stále sa zhoršujúcou dopravnou situáciou. Veľa ľudí, málo miesta. Prípadne ešte viac ľudí a ešte menej miesta. V Ludhiane sú to chaoticky usporiadané nedostavané viacúrovňové komunikácie, ktoré namiesto toho aby dopravu uľahčovali jej zaberajú miesto a nie sú využívané.

 

dialnica.jpg

cesta - necesta

 

dialnica2.jpg

Zase tie normy

Pri mojich cestách som si všimol som si jeden fenomén. Nie len v Ludhiane, ale aj v iných indických mestách. V porovnaní s Európou tu nie je až taká výhoda bývať v blízkosti vodných tokov, jazier, alebo hocijakej vody. Voda znamená odpad. Z týchto plôch sa stali smetiská a voda je znečistená a zafarbená z priemyselného odpadu. V prípade Ludhiany je to azúrovo čierna voda z textilných tovární. U nás sa idú ľudia pretrhnúť aby bývali v blízkosti vody, alebo na kopci. V Indii znamená "waterfront" pred odpadom.

 

voda.jpg

Dynamická fotka. Posvätné kravy sú všade

 

voda2.jpg

Waterfront

 

Vráťme sa ale k tomu textilu. V Ludhiane sú tri typu trhov s troma typmi oblečením.

1.       Faky, ktoré sa snažia verne podobať na originály, vysoká cena

2.      Stredná trieda fake-ov, kde je stále aspoň minimálny dôraz na kvalitu s porovnaním s dobrou cenu

3.       Najlacnejšie fake-y kde záleží iba na cene, lebo ľudia si nemôžu dovoliť nič iné. Čím nižšia cena, tým lepšie.

Keďže idem s Jorgom zamierime na trh v tretej cenovej kategórie.

Dnes mám doma z tohto dňa roztrhané gate fAkediddas, mikinu fAkebercrombie & Fake, ktorej sa nedá zapnúť zips a žltú košelu v ktorej mi je všade hrozne teplo.

Jorge si nekúpil nič, nakoniec z neho vysvitlo že sa sem chcel dojsť len najesť.

trh.jpg

Jedna z ulíc trhu. Bolo tam viac ľudí ako to na obrázku vyzerá

kefky.jpg

 

Nehovorím že ľudia v Indii nedodržiavajú hygienu. Každopádne majú iné návyky.

 

ludhiana.jpg

Ovocie a cesnak

 

Nedeľu sme ukončili kúpou fľaše rumu a jedlom vo fake čínskej reštaurácii, kde sme si dali veľa mäsa, keďže campus v ktorom pracujeme je čisto vegetariánsky a alkohol - free. Cestu domov sme prekonali v bielej dodávke (niečo ako taxík), ktorá mala na streche maják vydávajúci zvuk podobný sanitke. Šoféri boli dvaja podnikavý teenageri, ktorý maják neváhali zapnúť pri nekonečnej nedeľnej premávke a hrali sa, že vezú pacientov.

 

dodpad.jpg

Dieťa zbierajúce odpad. O koncepte Fair trade nič neviem a vôbec tomu nerozumiem, ale po tom čo som videl v Indii sa mi ťažko verí, že niečo také existuje.

Myšlienka na záver:

V Indii je veľa fakevého oblečenia, aj veľa fake-ových ľudí, ktorí sa turistov snažia rôznymi spôsobmi zmanipulovať, okradnúť, alebo podviesť. Ale aj veľa ľudí ktorí sú presný opak; poctiví, dobrosrdeční a ochotní pomôcť. Keď tu chce človek prežiť, tých sa tu treba naučiť hľadať. Aby sa veľa neplatilo za faky.

 

P.S: Na záver musím povedať, že mapriek množstvu fake-ov a znečistenia je Ludhiana jedno z najautentickejších miest aké som v Indii navštívil a odporúčam navštíviť každému, kto má cestu okolo.

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Firmy nutne potrebujú ľudí, z Ukrajiny im ich vláda dovoliť nechce

Na jar minister práce Ján Richter hovoril o možnosti vpustiť na náš pracovný trh ľudí z tretích krajín v odvetviach, v ktorých to bude potrebné.

EKONOMIKA

Právnici, ktorí radili pri predaji Eurovey a príchode Číňanov

Právnické firmy pre SME a The Slovak Spectator ukázali top obchody, pri ktorých radili.

ŠPORT

Za Slovanom stále cítiť pachuť vytunelovaných harvardov

Medzi majiteľmi je dodnes firma zapletená do tunelovania harvardských fondov.


Už ste čítali?